Na univerzitách v niekoľkých českých mestách vrátane Brna, Prahy a Olomouca sa od pondelka uskutočňujú školské klimatické protesty. Akcie organizuje iniciatíva Univerzity za klímu a ich program sa skladá z workshopov, diskusií, alternatívnej výučby a kultúrnych programov.
Azda najväčšiu pozornosť vzbudzuje aktivita študentov Masarykovej univerzity v Brne, presnejšie jej Fakulty sociálnych štúdií. Vysokoškolákom sa v pondelok podarilo obsadiť priamo átrium školy, čo je najväčšia miestnosť fakulty.
Študenti sa do átria presunuli zo suterénnych priestorov, kde si v úvode protestov vytvorili núdzové zázemie vrátane karimatiek, spacích vakov či vankúšov.
Nespokojenci prišli do fakulty s transparentmi ako „Nerast“, „Vystúpiť z Energetickej charty“ alebo „Pohodu všetkým“. Podľa servera Novinky chce mládež prinútiť vládu k väčšej aktivite tvárou v tvár výzvam spojeným s globálnym otepľovaním a zmenou klímy.
Podpora aj zo Slovenska
„Sme v čase klimatickej krízy. Pokiaľ nebudeme znižovať jej dosahy, bude to mať obrovské vplyvy na ekosystém a celú civilizáciu. Študenti a študentky okupujú univerzity po celom svete, spia tam a my sa k nim chceme touto miernou formou protestu pridať. Je pre nás symbolom, že okupujeme centrá poznania a snažíme sa naše poznanie dostať do spoločnosti,“ vyhlásil Marek Soška, jeden zo štrajkujúcich študentov z brnianskej Masarykovej univerzity a hovorca spomenutého hnutia Univerzity za klímu.
Účastníci štrajku podľa Sošku protestovanie považujú nielen za svoju akademickú slobodu, ale aj za svoju akademickú zodpovednosť. Práve vedecké poznanie podľa nich varuje pred ničivými vplyvmi klimatickej krízy.
Štrajkujúci vysokoškoláci na Facebooku zverejnili aj prehlásenie absolventov školy, ktorí ich aktivity podporujú. V zozname zhruba stovky mien sa medzi prvými nachádza aj meno Martina Dubéciho, generálneho manažéra kultúrneho centra Tabačka v Košiciach a bývalého člena predsedníctva Progresívneho Slovenska, ktorý stál aj pri zrode tejto mimoparlamentnej strany.
Dekan im vypol kúrenie aj wifi
Dekan Fakulty sociálnych štúdií Stanislav Balík začal komunikáciu so študentami už pred niekoľkými dňami, no ako uviedol v rozhovore pre Český rozhlas, dialóg vyšumel do stratena, keďže štrajkujúci vraj neboli ochotní pristúpiť k žiadnemu kompromisu.
Napriek tomu sa im Balík pôvodne snažil vyjsť v ústrety. Kládol si len jednu dôležitú podmienku. „Z mojej strany zaznel jediný základný limit, a to opustiť fakultu vždy v nočných hodinách, pričom by zostal zachovaný (a fakultou umožnený) denný vzdelávací a kultúrny program v átriu,“ poznamenal dekan.
Prespanie v škole však študenti považujú za jednu z kľúčových častí svojej aktivity a štrajk si bez nej nevedia predstaviť. V noci z pondelka na utorok a tiež v noci z utorka na stredu sa im to aj podarilo. Streda má byť zároveň posledným dňom štrajku.
V pondelok popoludní dekan nechal v átriu odpojiť elektrinu, kúrenie a vypnúť wifi. V rovnaký deň o pol deviatej večer opäť dorazil za vysokoškolákmi a znovu ich požiadal, aby budovu opustili.
Balík ďalej v rozhovore pre Český rozhlas vysvetlil, že mu prekáža, že si študenti berú za rukojemníka nielen fakultu ako budovu, ale aj celé spoločenstvo. Takisto ozrejmil, že fakulta má v súčasnosti 3 275 študentov, pričom na štrajkoch participuje iba päťdesiat až šesťdesiat z nich. „To je veľmi nízke číslo, ale vystupuje za celú fakultu. To je teda jedna vec, ktorá mi prekážala,“ povedal dekan.
Ohradil sa aj voči správam, podľa ktorých sa študentom vyhrážal políciou. Z ich strany vraj ide o zámernú manipuláciu a dezinterpretáciu situácie. „Nie je to pravda. Privolanie polície som nevylúčil iba v prípade, ak by došlo k ohrozeniu bezpečnosti osôb alebo majetku,“ bránil sa pedagóg.
Študent z opačného tábora: Smejem sa im, že sú takí hlúpi
Štrajk má svojich hlasných odporcov aj medzi študentami. „Ja som za to, aby sa bojovalo proti globálnemu otepľovaniu, tieto štrajky mi ale prídu prvoplánové. Myslím si, že veľa ľudí protestuje len preto, že sa cíti cool,“ uviedol študent štvrtého ročníka Martin, ktorý si neželal uviesť priezvisko.
Študent politológie Ondřej Kovařík sa vymedzil ostrejšie a v počínaní štrajkujúcich vidí logický rozpor. „Nie som úplne proti tomu, len tých ľudí nechápem. Ľavičiari robia tieto štrajky za klímu a potom sú schopní sa pýtať, prečo sú také drahé energie. No pretože chcete zatvárať elektrárne vrátane tých jadrových. To je pre mňa úplne nepochopiteľné. Takže skôr sa týmto ľuďom len smejem, že sú takí hlúpi,“ vysvetlil svoj postoj Kovařík.
Požiadavky presahujúce klímu
Podobne ako v prípade svetovo najznámejšej klimatickej aktivistky Grety Thunbergovej, ktorá nedávno hlásala „smrť kapitalizmu“ a v minulosti sa v duchu naratívov hlavného prúdu vyjadrovala aj ku covidu či LGBT problematike, aj vysokoškoláci Masarykovej univerzity k svojmu protestu za klímu prilepili ďalšiu ľavicovú agendu.
V pondelok totiž podľa svojich slov na budovu vyvesili banner s nápisom „Slobodu kvíru, koniec fašizmu“ [queer je súhrnný anglický termín označujúci ľudí inej ako heterosexuálnej orientácie, pozn. red.]. Transparent však niekto po čase zvesil. „Odstránenie tohto banneru nás znepokojuje a osobne sa nás dotýka...A dokým sa Slnko točí okolo Zeme, budeme všetkých queer ľudí brániť.“
Aktivisti pritom, pravdepodobne nechtiac, oživili geocentrickú teóriu rešpektovanú v antickom Grécku či neskôr v stredoveku. Podľa súčasných vedeckých poznatkov sa totiž Zem otáča okolo Slnka a nie naopak.
